„Túžba po otcovstve“ je zakorenená v človeku. Kňaz podľa pápeža nie je výnimkou, túto túžbu a skúsenosť však prežíva osobitným spôsobom: „Ak človek nemá takúto túžbu, niečo v ňom chýba. Niečo nie je v poriadku. My všetci preto, aby sme vôbec boli, aby sme boli úplní, aby sme boli zrelí, musíme cítiť radosť otcovstva: aj my v celibáte. Otcovstvo znamená dávať život iným, dávať život... Pre nás to znamená pastoračné otcovstvo, duchovné otcovstvo: no znamená to dať život, stať sa otcami.“
František sa zamýšľa nad dnešným úryvkom z knihy Genezis, v ktorom Boh prisľúbi starému Abrahámovi radosť z dieťaťa, spolu s takým množstvom potomkov, ako je hviezd na nebi. Na spečatenie tejto zmluvy Abrahám počúvne Božie rady a obetuje mu zvieratá, ktoré potom bráni pred útokom dravých vtákov. „Dojíma ma sledovať tohto deväťdesiatnika s palicou v ruke,“ ktorý ochraňuje svoju obetu, hovorí Svätý Otec. Pripomína mu to obraz otca, ktorý ochraňuje svoju rodinu, deti:
„Otec vie, čo znamená chrániť svoje deti. A toto je milosť, o ktorú my kňazi musíme prosiť: aby sme boli otcami. Milosť otcovstva, pastoračného otcovstva, duchovného otcovstva. Hriechov budeme mať veľa, ale to je commune sanctorum: všetci máme hriechy. No nemať deti, nestať sa otcom, to je akoby sa náš život ani nenaplnil: zastaví sa na pol ceste. Preto sa musíme stať otcami. Je to ale milosť, ktorú dáva Pán. Ľudia nás oslovia takto: ,Otče, otče, otče...‘ To si však vyžaduje otcov s milosťou pastoračného otcovstva.“
V tomto bode sa pápež František obrátil na kardinála De Giorgiho, ktorý je podľa neho tiež duchovným otcom. Znamením toho je aj počet mnohých ním vysvätených kňazov, ktorí ho sprevádzali na svätej omši. Teraz je na vás, hovorí im Svätý Otec, to známe: každý strom rodí ovocie, a ak je dobrý, aj ovocie musí byť dobré. A preto, ako s láskou dodáva, nedovoľte, aby vyzeralo zle: „Ďakujme Pánovi za túto milosť otcovstva v Cirkvi, ktorá vedie k otcovi skrze syna... Na záver uvažujem nad týmito dvoma obrazmi a ďalším navyše: obrazom Abraháma, ktorý si želá syna, obrazom Abraháma s palicou v ruke, brániaceho rodinu a obrazom starca Simeona v chráme, keď prijíma nový život: vykonáva spontánnu liturgiu, liturgiu radosti, Jemu. Kiežby vám Pán dal dnes takúto veľkú radosť!“
