Tento kňaz, sa stáva čím ďalej tým viac známym pod názvom Ján Mária Vianney dnešných čias. Čím to je? Biskup ho ako novokňaza po vysviacke ustanovil za farára v moslimskej štvrti Marseille vo farnosti sv. Vincenta de Paul. Bohoslužby navštevovalo len niekoľko desiatok farníkov, omše tu bývali len na sviatky a v nedele.

Prvá vec, ktorú Páter Michel-Marie podnikol bolo, že otvoril ináč zatvorený kostol na 12 hodín denne a vyčistil celý kostol, začnúc od bohostánku. „Túto absolútnu čistotu si vyžaduje Kristova prítomnosť vo svätostánku“.  V kostole sa na boku nachádzala ikona Panny Márie. Tú umiestnil do centrálneho bodu, nad svoj sédes. Sakristiu znovu zmenil na miesto ticha a sústredenosti. Dal očistiť a nanovo pozlátiť liturgické predmety, vyrobiť nové oltárne plachty a dôstojné liturgické oblečenie. Aj napriek finančnej kríze nechýbali dobrodinci, Boh dáva tam kde je uctievaný... Keď človek vkročí do kostola musí byť nádherou toho miesta dotknutý, musí cítiť jeho posvätnosť,  hovorí kňaz.

Hneď na začiatku začali ľudia prichádzať v hojnejšom počte, na rozdiel od pôvodných 50, ich bolo 500. V súčasnosti je počet veriacich na nedeľnej sv. omši takmer tisícka. Mnohí si chcú vypočuť aj jeho hlboké kázne, ktoré im pomáhajú v ich dennom živote.

Po liturgii, ktorá je pre pátra Michaela najdôležitejšia je ďalším dôležitým bodom spovednica. Nachádza sa v nej každý deň presne od 17 do 22 hodiny. Veriaci vedia, že ho tam vždy istotne nájdu. Kto ma hľadá, predovšetkým potrebuje ľudskú pomoc a ja robím všetko čo sa dá, preto aby som mu pomohol. Nemôžem zabudnúť, že pacient potrebuje jesť, ale má aj dušu. Jednej pani som raz povedal - pošli mi svojho muža, ja sa s ním porozprávam. Alebo potom, koľkí prichádzajú, sú smutní, žijú zle. Vtedy sa opýtam: Vy sa nespovedáte? Pretože viem, že hriech ťaží a smútok z hriechu nás zasahuje. Som si istý, že to, prečo množstvo ľudí dnes trpí, je to že im chýbajú sviatosti. Sviatosť je to božské, ktoré je dané ľuďom - bez tejto výživy sa nedá žiť. Vidím, ako v ľuďoch pracuje milosť a ako sa potom menia.

Pre identifikáciu  kňaza je dôležité jeho oblečenie. Jediným oblečením v ktorom Marseillského kňaza nájdete je reverenda. „Každý má právo na to, aby kňaza rozpoznal. Služba, ktorú konáme, je pre spásu ľudí taká dôležitá, že naša viditeľnosť sa stáva pre nich účinným prostriedkom, aby sa stretli s nadprirodzeným svetom... Vo svete, ktorý odmieta Boha, sú tieto znaky potrebnejšie ako kedykoľvek predtým.“

Tento kňaz sa nezatvára ani na raňajky do svojej fary. Po rannom spovedaní sa vyberá do známej Marseillskej štvrti, samozrejme v reverende. Tu si dá kávu a croissant a pritom sa prihovára ľuďom. Nie jedného už priviedol ku krstu vďaka svojej viditeľnosti a pastierskej prívetivosti. Ako povedal pred niekoľkými mesiacmi pápež František, kňaz musí voňať po ovečkách. Potvrdzuje, že ak kňaz má kostol prázdny má sa pýtať seba samého, som to ja komu chýba oheň. „Kňaz je druhý Kristus, je pozvaný reflektovať v sebe Krista. To neznamená žiadať od seba dokonalosť, ale byť si vedomí svojich hriechov a našej biedy, preto aby sme mohli pochopiť a odpustiť každému, kto je v spovednici.“

Aj o ňom platí, ako to povedal o sebe kardinál Wyszynsky – Všetko som postavil na Márii. S ňou, alebo bez nej, to rozhoduje o všetkom. Vo farnosti zaviedol, že sa modlia denne 3 ružence. Jeden na obed, druhý večer pred vystavenou sviatosťou (modlia sa ho mladí, prichádza naň asi 200 ľudí) a tretí po večernej sv. omši.

(Spracované na základe denníka Avvenire a časopisu Víťazstvo Srdca RPM, ako aj vlastných svedectiev)

PS: O týždeň má byť ohlásené svätorečenie Jána Pavla II., ktoré sa má konať týždeň po veľkej noci na nedeľu Božieho Milosrdenstva. Bude to len ďalší dôkaz svätosti kňaza a pápeža, ktorý svoj život postavil na Márii a za svoje heslo si zvolil Totus Tuus- celý Tvôj Mária      

PS2: Počas počúvania tohto videa: http://www.youtube.com/watch?v=HhekxgDjG5k a písania blogu sa mi ozval nový spolubrat v seminári od vedľa, že to je jeho kňaz, takže ďalší blog o tomto kňazovi niekedy ešte nabudúce :)

Zdroj: Dopisy z Večného mesta - blog