Postupne v nej rástla túžba zasvätiť svoj život Bohu a jeho službe. V roku 1978 sa presťahovala sa do Šamorína, kde sa popri práci v materskej škole venovala apoštolátu medzi dievčatami. Po rozlišovaní sa rozhodla vstúpiť do Inštitútu FMA.
Po absolvovaní tajného noviciátu zložila prvé rehoľné sľuby 5. augusta 1981. Dostala poverenie vykonávať službu asistentky noviciek. V r. 1988 bola sr. Helena menovaná za direktorku komunity Zvolen-Košice. V roku 1990, po páde vtedajšieho režimu, bola generálnou Matkou menovaná za delegátku FMA na Slovensku a od novembra 1991 až do roku 2000 bola predstavenou Slovenskej vizitatórie FMA.
Všetky svoje sily vložila do mimoriadne náročných úloh, keďže vizitatória začínala skoro od nuly: kánonicky zriadiť komunity, noviciát a formačné domy a zabezpečiť ich fungovanie, viesť a usmerňovať sestry, ktoré sa učili žiť spolu v komunitách a nachádzať nové cesty v poslaní, zabezpečiť domy pre komunity, riešiť delikátne prípady sestier odchádzajúcich z Inštitútu, zabezpečiť kvalifikáciu sestier...
Zúčastnila sa viacerých generálnych kapitúl v Ríme, robila vizitácie v komunitách, popritom diaľkovo študovala na Teologickej fakulte atď. Sr. Helena viedla slovenskú vizitatóriu k úspešnému rozvoju, takže na konci jej služby (v r. 2000) sa z vizitatórie stala inšpektória s 10 komunitami, 57 sestrami a 12 novickami.
Hneď po odovzdaní služby novej inšpektorke sr. Helena začala svoju službu magistry noviciek , ktorú s plným nasadením robila 9 rokov. Posledné dva roky pôsobila v komunite starších sestier v Trnave.
Naše slová nie sú dostačujúce na to, aby sme jej vyjadrili vďaku nielen za jej mimoriadny prínos pre našu provinciu, ale aj za jej láskavú a citlivú pozornosť voči ľuďom, ktorým bola oporou, za jej radostného ducha, za jej život darovaný s toľkou veľkodušnosťou, láskou a obetavosťou.
