Všetkým tiež želám, aby nám zachoval túžbu pomáhať našim pastierom. Bez eucharistického Krista, ktorého nám sprítomňujú a bez odpustenia, ktoré sprostredkúvajú, by sme nežili. Ak, tak len živorili. Želám nám, aby sme pochopili a prijali to veľké tajomstvo ukryté vo sviatostiach. Aby sme prijali láskavého Boha, ktorý sa nám skrze sviatosti v milosti dáva. A každý, kto prijíma toto tajomstvo a žije z Boha a s Bohom, nemôže si neuvedomovať dôležitosť kňazov v našich životoch.
Žijeme v časoch, keď si mnohí myslíme, že je správne verejne, úplne najlepšie skrze médiá, radiť kňazom a aj biskupom, čo majú robiť a ako to robiť. Napríklad ako napísať pastiersky list, ako to, ako tamto. V pýche si myslíme, že našich kňazov a biskupov Duch Svätý nevedie. Alebo, že sa ním nenechajú viesť. Na rozdiel od nás.
Keď sme boli malí, verili sme všetkému, čo povedal náš otec a mama. Keď sme vyrástli, začali sme si uvedomovať mnohé chyby našich rodičov. Štvrté Božie prikázanie však ani vtedy neprestalo platiť. Nemôžem predsa vyjsť na ulicu, alebo vyliezť na strechu domu a do ampliónu vykrikovať a odkazovať môjmu otcovi, aké robí chyby, alebo čo by mal a nemal robiť. Možno si mýlime žalovanie s ohlasovaním Evanjelia. Želám nám, aby sme si zachovali živú vieru, zdravý rozum a úctu k autoritám.
Samuel Brečka