O. Janka som prvý raz videl a počul na Diecéznom stretnutí mladých v Hodoch pri Galante pred niekoľkými rokmi. Kázal vtedy s takým zápalom, že o. arcibiskup Sokol, ktorý tam tiež bol a sedel za ním, si musel pretierať oči, aby cez slzy mohol aspoň čo-to vidieť. Keď potom sám prišiel k mikrofónu priznal, že sa o ňom hovorí ako o tvrdom človeku, ale že o. Janko Buc spôsobil, že aj tento tvrdý muž zaplakal.

Duch Svätý rozdúchal v srdci o. arcibiskupa plameň a v jeho očiach privodil slzy. Tento úžasný Boh vybavil otca Janka darmi pre službu kazateľa. Ten z vás, kto ho počul, musí uznať, že ich využíva príkladne.

Od stretnutia v Hodoch som pri mene Buc vždy spozornel. Jeho slová znovu a znovu pôsobili ako pecka do čela. Ako keď s malým synom robíš baram, baram BUC! Aj pri malej detskej hlavičke je to vždy dosť tvrdý náraz. Dosť tvrdý na to, aby ťa to dostatočne prebralo. Aby sa ti rozjasnilo. Janko Buc prichádza s témami, ktoré práve potrebuješ počuť, ktoré sú nanajvýš aktuálne v tejto dobe.

A také bolo aj stretnutie s ním v Šaštíne. Už nejaký čas v spoločenstve Modlitby za kňazov hovoríme viac o osobnej modlitbe, o spoznaní darov pre službu v Cirkvi, o uzdravení zo zranení z detstva, aby sme mali, ako Dávid hovorí v 119 žalme, oslobodené srdce pre beh po ceste Jeho príkazov... A do tohto prichádza o. Janko s témou: Robiť ťažké veci.

Keď sme po sobote hodnotili šaštínske stretko, viacerí sme sa zhodli v tom, čo sa nás dotklo. Bolo to konštatovanie, že síce robíme dobrú vec, že je to pekné keď sa modlíme za kňazov, rehoľníkov a nové duchovné povolania, ale že je to málo! Máme v tejto veci robiť viac! Dostali sme pecku do čela. Dostali sme poriadne baram BUC do čela.

Viacerí sme si po sobote povedali, že nemienime ďalej ísť len tak, akoby z nohy na nohu. Ak je to Božie dielo, nemôžeme k nemu pristupovať len s 20% snahou. Chceme ísť do väčších vecí. Robiť viac. Chceme pre víziu, ktorú sme od Otca dostali, strhnúť čo najviac ľudí. Chceme bu(r)covať ľudí pre túto, ako nám aj mnohí potvrdzujú, dobrú vec. Aj keď svet prináša rôzne starosti a všetci v spoločenstve máme svoje rodiny s deťmi, za ktoré pred Bohom nesieme tiež veľkú, vlastne najväčšiu zodpovednosť, ideme do toho. Ideme robiť nové ťažké veci. Lebo s Ním sa to dá. A pre Boha sa to oplatí. Potenciál od Neho v spoločenstve je a preto aj ciele musia tomu zodpovedať. Musíme vyjsť zo zóny komfortu, v ktorej sme boli doteraz pohodlne usedení.

Ďakujeme Bohu za slová o. Janka a vyprosujeme mu potrebné milosti, aby dokázal realizovať s Jeho pomocou všetky ťažké veci, ktoré si predsavzal a do ktorých ho On sám povolal. Nech s takým zápalom ako doteraz bu(r)cuje ľudí na celom Slovensku. Či už prostredníctvom TV Lux, alebo na stretnutiach ako bolo to naše v Šaštíne.

Samuel