Žiaľ, žijeme v časoch, keď muž prestáva byť tým biblickým mužom, ktorý sa modlí na každom mieste a dvíha čisté ruky bez hnevu a hádok. Prestáva byť kňazom v rodine. A zase žena sa často aj z nevyhnutnosti, aby rodina ako tak fungovala, stavia do pozícií, ktoré jej neprislúchajú. Keďže si aj my chlapi z nášho spoločenstva tieto nebezpečenstvá dobre uvedomujeme, zúčastnili sme sa na obidvoch stretnutiach mužov v Šaštíne s úplnou samozrejmosťou. Ale aj keď je to zakaždým veľmi požehnaný čas, pre nás domácich to nebude nikdy to pravé putovanie, pri ktorom je potrebné obetovať kus seba, námahy, času, ale aj peňazí. Tiež trpezlivosti a možno aj zdravia. Tento rok sme si povedali, že prežiť s Bohom čas v daždi na jednom z kopcov pri poľských hraniciach na úplne opačnom konci Slovenska musí byť určite čosi výnimočné. Takéto bývajú skoro každoročne púte mužov v Gaboltove. Vždy im však predchádza Stretnutie mužov - istá forma duchovnej obnovy v Prešove. A my sme si museli vybrať, kam pôjdeme. Rôzne povinnosti nám nedovoľovali byť na oboch miestach. Tak sme si to v spoločenstve podelili. Samuel cestoval do Prešova na stretnutie mužov a Tomáš s Martinom a ďalšími pútnikmi, ktorých pribrali, na Púť mužov do Gaboltova.

Samuel:

Už dvakrát som bol v Gaboltove na Púti mužov. Vždy som pozorne počúval bratov z iných spoločenstiev ako mi opisovali pekný čas, ktorí tri dni pred púťou prežili na duchovnej obnove v Prešove. Tak som sa rozhodol tentoraz ísť aj do Prešova s tým, že z Prešova pocestujem na vyvrcholenie do Gaboltova, kde sa stretnem už aj s bratmi z nášho spoločenstva. Na stretnutie mužov som sa veľmi tešil, lebo každoročne na týchto stretnutiach prednášajú výnimoční hostia. Z rôznych svedectiev viem, že tu prednášal napríklad celosvetový misionár Tom Forrest, otec Brandon Williams, laický misionár Tom Edwards z USA, otec Krzysztof Czerwionka zakladateľ evanjelizačnej školy sv. Marka v Poľsku, laický misionár Jude Antoine z Malayzie, alebo aj Ad de Bruin a Steve Kilbry z medzinárodného hnutia Mládež s misiou. Tento rok bol pozvaný Michal Zamkovský predstavený rehole redemptoristov a Bohuš Živčák vedúci laického misijného spoločenstva pri redemptoristoch v Podolínci – Rieka Života. Ako radi si v našom spoločenstve spievame chválové piesne z ich posledného CD-čka Neopustíš...

Témou stretnutia mužov boli štyria veľký proroci. Teda Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel. Počas troch dní som zažíval stretnutia s Bohom v spoločenstve samých chlapov. Je úžasné spievať chválu Bohu v takej moci a s takou razanciou až sa učilište, kde sme boli zhromaždení, celé otriasalo. Boh sa ma dotýkal aj počas prednášok, sviatosti zmierenia, ale aj počas hudobných klipov, ktoré vďaka Božej milosti rozcítili naše mužské srdcia. A zase film o Jeremiášovi, ktorý nám premietli bratia zo slúžiaceho tímu, bol vynikajúcim priblížením doby, v ktorej účinkoval jeden zo spomínaných veľkých prorokov. A Božie slovo bolo úderné, jasné a pozývajúce. Ách, aké ťažké je nasledovať Boha! Proroci boli často nepochopení a ľuďmi, aj blízkymi, opustení. Ale aké bolo pre nich vtedy oslobodzujúce a je aj dnes pre každého z nás, keď kráčame po Jeho chodníkoch!

Stretnutie mužov vyvrcholilo v Pastoračnom centre Jána Pavla II., kde sme sa spolu so ženami, ktoré tam mali svoju obnovu, zúčastnili sv. omše. V nedeľu na druhý deň mal nasledovať už len presun do Gaboltova. Moje stretnutie s bratmi zo spoločenstva sa však už nekonalo. Do Gaboltova som nakoniec necestoval. Spolu s mojim birmovným synom Jankom z Brezna, ktorý bol na stretnutí mužov spolu so mnou, sme v rovnakom momente dostali do srdca novú túžbu. Byť pri našich manželkách a spolu s nimi zdieľať úžasný čas, ktorý sme s Bohom prežili v Prešove.

Tomáš:

Samotnej púti predchádzalo zaujímavé pozvanie jedného nášho spolubrata. V sobotu doobeda som bol odovzdať môjho syna do opatrovateľských rúk mojej mamky a cestou som sa potreboval zastaviť na drobný nákup v potravinách. Na moje nie potešujúce prekvapenie bol obchod zavretý. Pomaly som schádzal po schodoch, keď s takou istou potrebou ako som mal ja k obchodu prifrčal na bicykli Miro. Poznáme sa naozaj krátko, len z jedného krátkeho stretnutia pri vchode do jeho bytovky. Vtedy som si všimol, že má na svojom bicykli rybičku. No a tak som teraz neváhal a pozval som ho do Gaboltova. On mi povedal že ide, ale definitívne mi to potvrdí až večer. Večer mi napísal SMS, že ide a tým pádom bola zostava uzavretá. Človek by povedal: Aká náhoda... Duch svätý vie pekne zamotať naše cesty.

V nedeľu sme mali skoré vstávanie. Martin pre mňa priletel na svojom Sharane o 4:00 hod.. Keďže v pracovný deň vstávam pred ôsmou, je jasné, ako som sa zaprel. Obišli sme dedinu a zobrali ďalšiu časť posádky: Fera, Janka a už spomínaného Mira. Spiacimi ulicami miest a dedín sme leteli na východ rýchlosťou cca 25 cm nad zemou. Martin ťahal do Žiliny, kde nás s otvorenými dverami privítalo Tesco. Bolo treba nakúpiť nejaký proviant na celonedeľnú púť. V Žiline sme striedali pilota. Volantu som sa chopil ja. Keď sme míňali Strečno, začalo pomaly pomaličky pršať. Po doplnení tekutín a drobného sladkého proviantu, morálka posádky výrazne stúpla a tak sa nám otvoril priestor na modlitbu ruženca. Cesta ubiehala 130-tkou až po tunel Branisko. Ten sme úspešne prerazili. Na druhej strane nás čakal poriadny lejak a tak bolo jasné, aká bude dnešná púť. V Gaboltove sme pristali niečo po deviatej. Tesne sme stihli krížovú cestu, ktorá sa pre nepriazeň počasia konala v kostole. Po krížovej ceste boli chvály, ktoré už tradične viedli chlapi zo spoločenstva Maranatha z Prešova. Po nich sa ujali slova otec Michal Zamkovský a Bohuš Živčák, ktorí pokračovali v téme Veľkí proroci. Vyzdvihli pravdy súvisiace s mužmi, s manželstvom a rodinou. Poukázali na dôležitosť a význam zmluvy. Či už zmluvy spoločenstva, manželskej zmluvy a tej najväčšej, ktorú uzavrel Boh skrze svojho Syna so svojim ľudom. K týmto pravdám, ktoré nám vnikali do srdca sa pridal dážď, ktorý nám zasa vnikal na kožu. Celý čas bez prestávky pršalo. Pomaly, ale s úplnou istotou sa priblížil čas obeda. S veľkou radosťou sme sa nahrnuli do Sharana, ktorý sa nám podaril zaparkovať asi 50m od pódia. Každý zjedol, čo v Žiline kúpil. Po asi pol hodine v suchu sme sa zase, ale naozaj s úprimnou radosťou vybrali do dažďa. Po obede bol priestor na vykonanie sviatosti zmierenia a na ďalšiu prednášku. Tá pokračovala v spomínaných témach. O 16:30 hod. bola naplánovaná sv. omša, ktorú celebroval o. biskup. Jeho príhovor bol naozaj chlapský a pre chlapov. V pravde, v láske a s príjemným humorom nám prehováral do sŕdc. Počas sv. omše, ako už býva pekným zvykom, prestalo pršať, a tak sme mohli ísť na sv. prijímanie bez igelitov, dáždnikov a podobných praktických pomôcok. Sv. omša sa skončila okolo 18:00 hod. a s ňou aj púť siedmych mužov v Gaboltove.

Naskladali sme sa do Sharana a vydali na 430 km dlhú cestu domov. Tento krát sme išli vrchom cez Starú Ľubovňu a Podolínec. V Ľubovni sme narazili na peknú novú kolibu, tak sme neváhali a dali sme si... čo iné než halušky. Cestu naspäť sme rozdelili ešte jednou malou prestávkou na striedanie pilotov a na rôzne nevyhnutné potreby. Doma sme pristáli presne o polnoci.

Nie som nejakým veľkým pútnikom, ale do Gaboltova sa vždy teším. Pri sebazapreniach, ktoré človek prináša (skoré vstávanie, 2x precestované Slovensko, celý čas v daždi a neskorý príchod) na takýchto púťach je vždy silne cítiť Ducha Svätého. Či už priamo na mieste, alebo neskôr v osobnom živote.