I. Priateľstvo s Kristom

Toto priateľstvo je úzko spojené so životom a svedectvom modlitby. Kňaz žije v hlbokej vnútornej blízkosti s Kristom a ostáva v jeho láske. „Z príkladu a zo svedectva kňaza môžu veriaci čerpať veľký úžitok, keď odhalia farnosť ako „školu“ modlitby. Beda, ak zabudneme, že bez Krista nič nemôžeme urobiť. Modlitba nám umožňuje žiť práve v tejto pravde. Ona nám neustále pripomína Kristovo prvenstvo a vo vzťahu k nemu prvenstvo vnútorného života a svätosti“ (Ján Pavol II., Príhovor k rímskym farárom, 1.03.2001).

II. Úplné darovanie sa Bohu

Kňaz má byť „Božím mužom“, ktorý patrí Bohu a druhým pomáha, aby Boha spoznali a milovali. Zmýšľa rovnako ako Ježiš a v celom svojom živote plní Božiu vôľu. Je naplno a s radosťou sprievodcom na ceste pre tých, ktorí mu boli zverení do pastierskej služby, aby sa Kristovo slovo stalo pre nich svetlom na ich ceste.

III. Život v spoločenstve

Ježiš označil za rozlišovací znak tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, hlboké spoločenstvo lásky: „Podľa toho spoznajú všetci, ţe ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35). Zvlášť kňaz má byť človekom spoločenstva, otvoreným pre všetkých, ktorých mu Pán zveril. Prekonáva rozdelenia a zaceľuje trhliny, zmierňuje protiklady a nedorozumenia, odpúšťa urážky (Benedikt XVI., Posolstvo k dňu povolaní, 25.04.2010). Toto platí nielen pre farské spoločenstvo ale tiež aj pre diecézne presbytérium, ktoré bez výhrad má charakterizovať jednota, spolupatričnosť a bratská láska.

Uvedené tri aspekty kňazského života v súvislosti s osobným svedectvom kňaza sú výzvou k modlitbe za našich kňazov.Modlime sa, aby ich život a služba neboli len o dôstojnosti, ale aj kráse a radosti. Modlime sa za horlivosť a vytrvalosť v ich kňazskom povolaní. Modlime sa za to, aby sa usilovali o účinné svedectvo v ich kňazskom živote.